Blog

Farbosleposť – dá sa liečiť?

Farbosleposť – dá sa liečiť?Vedeli ste, že približne každý desiaty muž trpí čiastočnou alebo úplnou farbosleposťou? A že tá postihuje až dvadsaťkrát častejšie mužov ako ženy? Napriek tomu, že je farbosleposť väčšinou dedičná - vrodená, niekedy sa môže vyvinúť aj v neskorších obdobiach života. Je možné sa jej zbaviť?

V dnešnom článku sa dozviete:

  • ako zistíte, že ste farboslepý
  • aké sú najčastejšie príčiny vzniku farbosleposti
  • či je možné farbosleposť vyliečiť

Farbosleposť, odborne daltonizmus, možno definovať ako poruchu farebného videnia oka. Pravdepodobne by si väčšina z nás farboslepého človeka predstavila ako niekoho, kto vidí svet čiernobielo, že okrem čiernej a bielej farby inú rozlíšiť nedokáže. Pravdou však je, že takáto úplná farebná slepota je veľmi vzácna.

Drvivá väčšina farboslepých pacientov nedokáže rozlíšiť len niektoré farby. Na svedomí to majú čapíky - tri druhy buniek nachádzajúce sa na sietnici oka. Každý z nich je zodpovedný za vnímanie jednej z troch základných farieb – zelenej, modrej a červenej. Zdravé oko dokáže vďaka trom zdravým čapíkom vnímať milióny farieb. Ak niektorý z čapíkov chýba alebo nefunguje ako má, oko nedokáže rozoznať niektorú farbu a jej odtiene.

Mýlite si farby? Môže ísť o farbosleposť

Faktom je, že mnoho ľudí s farbosleposťou ani nevie, že ňou trpí. V podstate sa niet čomu diviť, najmä, pokiaľ ide o vrodenú farbosleposť. Keďže človek danú farbu od narodenia nepozná, nemá ani odkiaľ vedieť, že existuje. Až kým mu to niekto nepovie...

Základným prejavom farbosleposti je, že niektorú farbu vníma pacient inak, ako ostatní ľudia v jeho okolí, pričom ťažko rozoznáva najmä medzi zelenou, hnedou, červenou a oranžovou farbou. Relatívne často sa tiež stáva, že si farboslepý človek mýli červenú farbu s čiernou, prípadne že pociťuje zníženú ostrosť farieb. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy farbosleposti – protanopia (chýbajú čapíky pre rozoznávanie svetla dlhej vlnovej dĺžky, čiže pre červenú farbu), deuteranopia (chýbajú čapíky pre rozoznávanie strednej vlnovej dĺžky, čiže pre zelenú farbu) a tritanopia (chýbajú čapíky pre modrú farbu, čiže čapíky rozoznávajúce svetlo krátkej vlnovej dĺžky).

Najčastejším faktorom farbosleposti je dedičnosť, existujú však aj ďalšie

Vo veľkej väčšine prípadov farbosleposti sa jedná o genetickú poruchu, ktorá sa prenáša z rodičov na deti. Na svedomí to má gén, ktorý sa prenáša pohlavným chromozómom X. Farebnú slepotu je však možné získať aj počas života, pôsobením rôznych ďalších faktorov:

Vek

Je prirodzené, že oko, podobne ako iné ľudské orgány, časom starne a menia sa jeho vlastnosti. A tak popri presbyopii, šedom zákale či vekom podmienenej degenerácii makuly môžeme aj v prípade farbosleposti hovoriť o očnom ochorení spôsobenom vekom.

Iné ochorenie

Častým javom je vznik farebnej slepoty pri iných ochoreniach. Z očných ochorení je typickým príkladom zelený zákal – glaukóm, ale vyskytnúť sa môže aj pri niektorých zraneniach oka. Z ostatných ochorení je možné spomenúť napríklad cukrovku, sklerózu multiplex, leukémiu či Parkinsonovu chorobu.

Chemikálie a lieky

Príčinou straty schopnosti rozoznávať farby môže byť tiež práca s určitými chemikáliami či užívanie vybraných liekov.

Na vrodenú farbosleposť sa dá zvyknúť, vyliečiť ju nie je možné

Žiaľ, doteraz nebol vynájdený spôsob, ako liečiť vrodenú farebnú slepotu. Na korekciu je možné použiť špeciálne okuliare, ktoré síce nedokážu pridať všetky farby tak, ako sú na obraze, ale dokážu pridať odtiene, aby bol človek schopný rozlíšiť, že sa jedná o obraz s viacerými farbami. A nie len s jednou, ako ho vníma bez okuliarov. Ak sa jedná o farbosleposť, ktorá vznikla ako vedľajší stav iného očného ochorenia, napríklad ako u vyššie spomínaného glaukómu, jeho vyriešením sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyrieši aj farbosleposť.

Najnovšie články

KONTAKTNÝ FORMULÁR